Posledná rozlúčka: ako ju pripraviť, aby bola o človeku, ktorého ste mali radi

Pohreb nie je len povinnosť. Je to chvíľa, keď sa rodina a priatelia naposledy stretnú kvôli jednému človeku. Nemusí byť veľký ani drahý, aby bol krásny. Stačí niekoľko dobrých rozhodnutí.

Cirkevná alebo občianska rozlúčka

Cirkevnú rozlúčku vedie kňaz alebo farár podľa zvykov vašej cirkvi. Termín treba dohodnúť s farou a pohrebnou službou naraz, aby na seba nadväzovali.

Občianska rozlúčka je bez kňaza. Vedie ju smútočný rečník, ktorého zvyčajne zabezpečí pohrebná služba alebo obec. Prehovoriť môže aj niekto z rodiny alebo priateľ.

Ak si nie ste istí, čo by chcel zosnulý, opýtajte sa najbližších. Ak bol veriaci, cirkevný obrad býva samozrejmosťou. Ak nebol, občianska rozlúčka môže byť rovnako dôstojná.

Čo dohodnúť s pohrebnou službou

Pohrebná služba zariadi väčšinu vecí, ale potrebuje od vás pár rozhodnutí:

• miesto a čas rozlúčky: dom smútku, kostol, obradná sieň krematória;
• rakva a či bude počas obradu otvorená, alebo zatvorená;
• parte, teda smútočné oznámenie;
• kvety a vence, aj nápisy na stuhy;
• hudba;
• rečník alebo kňaz;
• fotografia zosnulého, ak ju chcete vystaviť pri rakve alebo urne.

Oblečenie pre zosnulého

Prineste pohrebnej službe oblečenie, v ktorom ho chcete vidieť naposledy. Nemusí to byť oblek alebo sviatočné šaty. Mnohé rodiny vyberú to, čo človek rád nosil: obľúbený sveter, košeľu, šatku.

Topánky často netreba. Opýtajte sa pohrebnej služby, čo presne potrebuje.

Ak chcete do rakvy vložiť niečo osobné, napríklad ruženec, fotku alebo list od vnúčat, povedzte to vopred. Pri kremácii sa môžu vkladať len veci, ktoré sú na to vhodné, pohrebník vám poradí.

Parte: čo do neho napísať

Parte dá ľuďom vedieť, že človek zomrel a kedy sa s ním môžu rozlúčiť. Pohrebná služba vám ho pripraví podľa vzoru, vy dodáte údaje:

• meno, vek a dátum úmrtia;
• miesto a čas rozlúčky;
• mená najbližších pozostalých;
• prípadne krátky verš alebo vetu, ktorú mal zosnulý rád.

Ak chcete, môžete pridať prosbu, aby ľudia namiesto kvetov prispeli na dobrú vec, ktorá bola zosnulému blízka.

Parte sa dnes okrem vyvesenia v obci posiela aj e-mailom alebo zdieľa na sociálnych sieťach. Rozhodnite sa, komu ho pošlete osobne, aby sa najbližší nedozvedeli zo siete.

Hudba a príhovor

Hudba robí rozlúčku osobnou. Môže to byť živý spev a organ v kostole, alebo pieseň, ktorú mal zosnulý rád, pustená z nahrávky. Dohodnite to vopred s pohrebnou službou, aby mala pieseň pripravenú.

Príhovor nemusí byť dlhý. Tri až päť minút stačí. Najviac ľudí sa dotknú konkrétne spomienky:

• aký bol, čo ho tešilo, čo vždy hovorieval;
• jedna krátka príhoda, ktorú poznajú všetci;
• poďakovanie tým, ktorí sa o neho starali.

Ak cítite, že to v smútku neprečítate, napíšte príhovor a požiadajte rečníka alebo priateľa, aby ho prečítal za vás. Nie je to slabosť, robí to mnoho ľudí.

Kar a posedenie po pohrebe

Po pohrebe sa rodina a priatelia často stretnú na kare, teda pri spoločnom jedle. Nemusí byť v reštaurácii. Posedenie doma, v kultúrnom dome alebo na fare je rovnako v poriadku.

Ak nechcete kar robiť, nie je to chyba. Stačí na parte alebo pri rozlúčke povedať, že sa koná len v najužšom kruhu.

Deti na pohrebe

Deti môžu na pohreb ísť, ak chcú. Vopred im jednoduchými slovami povedzte, čo uvidia: rakvu alebo urnu, plačúcich ľudí, hudbu. Majte pri nich niekoho blízkeho, kto s nimi môže kedykoľvek odísť.

Nechajte si pomôcť

Nemusíte všetko robiť sami. Rozdeľte si úlohy v rodine: jeden zariadi faru, druhý parte, tretí kar. A ak niečo nevyjde dokonale, nič sa nedeje. Ľudia si z rozlúčky nepamätajú detaily, ale to, ako veľmi ste zosnulého mali radi.

Pohrebné služby, ktoré vám s prípravou rozlúčky pomôžu, nájdete na portáli pohrebnictva.sk.

Súvisiace články